Počas turnaja v Bratislave sme odohrali zápasy proti domácemu BSC a Trenčínu. Vycestovali sme v oklieštenej zostave, no s odhodlaním nechať na palubovke srdce. Väčšinu prvého stretnutia sme boli Bratislavčanom viac než vyrovnaným súperom. Postupne sme však začali doplácať na nízku koncentráciu a zdravotné problémy, ktoré našich chlapcov trápia už dlhšie. Taktiež šírka lavičky nepatrila medzi naše prednosti. Chyby v hre sme nedokázali napraviť a namiesto toho sa na nás lepila čoraz väčšia nervozita. To bola voda na mlyn bojovnému súperovi. Je škoda, že sa nám tento zápas nepodarilo zvládnuť lepšie, pretože sme určite mali na viac, než sme predviedli.
Druhý zápas nasledoval hneď po prvom. Od Trenčína sme očakávali rýchlu a fyzickú hru, čo sa aj potvrdilo. Vyčerpaní z prvého stretnutia sme nedokázali nájsť recept na obranu súpera. Z dôvodu zranení bola rotácia hráčov obmedzená, a tak dostali väčší priestor na zber skúseností aj menej často hrajúci chlapci. Rýchlosť a sila súpera boli nad naše sily. Množstvo stratených lôpt viedlo k rýchlemu nárastu skóre v prospech Trenčína. Hoci našim hráčom nemožno uprieť snahu, treba športovo priznať, že nás hráči reprezentujúci „mesto módy“ prevýšili a zaslúžene zvíťazili.
Napriek dvom prehrám si musíme uvedomiť, že šport je cestou neustálej snahy o zlepšovanie. Každé rozhodnutie, prihrávka či strela nás môže na tejto ceste posunúť vpred.
